ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O STRAVOVANÍ
Nesprávne stravovacie návyky sú príčinou viacerých ochorení, ale mi sa sústredíme na vplyv nesprávnych stravovacích návykov na ochorenie srdca a ciev, ktoré sa prejavujú usadzovaním tuku na stenách ciev. Usadzovaním tuku na stenách ciev sa ich vnútorný priemer zužuje, znižuje sa prietočnosť cievy a tým vzniká nedostatočné prekrvenie a okysličovanie ľudského tela a jeho jednotlivých orgánov. V prípadoch, kedy dôjde k nadmernému (viac ako 70%) zúženiu ciev, môže sa to prejaviť náhlymi závratmi a bolesťami. Keď sa postihnutá cieva - artéria uzavrie, dochádza k infarktu alebo mozgovej cievnej príhode (mozgovej porážke). Tukové usadeniny v cievach obsahujú veľké množstvo cholesterolu, ktorý síce máme v krvi všetci, ale jeho zvýšenú hladinu si zapríčiňujeme sami. Vysoký obsah cholesterolu v krvi závisí od množstva a kvality skonzumovaných tukov a nie len od množstva skonzumovaného cholesterolu v potravinách.
Tuky delíme na tri základné skupiny :
Nasýtené tuky sa nachádzajú hlavne v živočíšnych produktoch (prerastené hovädzie mäso, bravčové mäso), ale aj v stužených pokrmových tukoch a slanine. Mliečne výrobky, plnotučné mlieko, syry a maslo sú tiež zdrojom nasýtených tukov tak, ako aj cukrárenské výrobky, torty, zákusky a koláče.
Nenasýtené tuky (monoenové) sa nachádzajú vo veľkom množstve v olivovom oleji a avokáde. Nezvyšujú hladinu krvného cholesterolu a predpokladá sa, že tieto tuky dokonca znižujú hladinu cholesterolu v krvi.
Nenasýtené tuky (polyenové) môžu znižovať hladinu cholesterolu. Sú obsiahnuté v rastlinných olejoch – slnečnicový, sójový, kukuričný, repkový – a vo výrobkoch z týchto olejov, čo sú najčastejšie margaríny a nátierky.
Vysoký krvný tlak je podľa definície WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) vymedzený hodnotami 141 – 159 mmHg pri systolickom tlaku a 91 – 94 mmHg pri diastolickom tlaku. Hypertenzia (výrazne vysoký krvný tlak) má hodnoty 160 mmHg a vyššie pri systolickom tlaku. Vznik hypertenzie je ovplyvnený životnými a pracovnými zvyklosťami, fyzickou a duševnou aktivitou, ale aj samotnou výživou. Pri hraničných stavoch je možné predchádzať farmakologickej liečbe aj výraznou úpravou stravy, t.j. nasadenie diety. Pri farmakologickej liečbe je potrebné taktiež prísne dodržiavať liečebnú dietu.
Dieta by mala byť zameraná na zníženie telesnej hmotnosti, zníženie príjmu sodíka a zvýšenie príjmu draslíka. Je doporučené znížiť príjem nasýtených mastných kyselín a zvýšiť príjem nenasýtených mastných kyselín. Mastné kyseliny majú vplyv na vznik obezity a aterosklerózy, ktorá je chorobou hypertonikov.
Solenie, prisoľovanie a hlavne presoľovanie je väčšinou zbytočný návyk, ktorý si každý vypestuje sám, alebo ho získava počas detstva v rodine. Solenie má zdôvodnenie hlavne pri mimoriadnych fyzických výkonoch v horskom prostredí a pri vysokom potení. Pri miernom obmedzení príjmu soli, sa u pacientov s hraničnou hodnotou krvného tlaku, znížil krvný tlak o 10 a viac mmHg. Najvhodnejšie je potravu variť v slanej vode, rovnako ako doteraz, ale pri konzumácii ju už nedosoľovať. Vhodné je obmedziť alebo aj úplne vylúčiť z jedálnička solené konzervy, solené zemiakové lupienky, solené arašídy, údeniny a podobne. Počas liečebnej diety je vhodné obmedziť v jedálničku mäso a mliečne výrobky. Doporučuje sa konzumovať veľa ovocia a zeleniny, hlavne takú, ktorá obsahuje nízku úroveň sodíka a vysokú úroveň draslíka.
