______________

 

  

Európania objavili tabak v čase, keď Krištof Kolumbus r. 1492 dosiahol brehy Nového sveta. Do Španielska priniesli tabak dvaja námorníci a predvádzaním fajčenia očarili svojich divákov. Ich sláva však netrvala dlho, pretože inkvizícia ich čoskoro uväznila a obvinila z bosoráctva a posadnutosti diablom a tak radšej prestali fajčiť. V pravlasti rodu Nicotinia, ktorý patrí do čeľade Solanaceae, rastie viac ako 50 druhov tabaku. V čase, keď ho Kolumbus a jeho spoločníci “objavili”, indiáni jeho sušené listy fajčili už najmenej tisíc rokov.

“Je to zvyk, ktorý sa protiví oku, hnusí sa nosu, škodí mozgu, je nebezpečný pre pľúca a je to čierny dym, ktorého zápach pripomína dym z priepasti Styx”.

Takto charakterizoval fajčenie v r. 1604 anglický kráľ Jakub, ktorý bol pravdepodobne prvým vážnym bojovníkom proti fajčeniu. Svoj názor potvrdzoval tým, že za fajčenie udeľoval trest smrti. Turecký sultán Murad dával miernejšie tresty - fajčiarom dal odrezať nos. Ruský cár netrestal fajčiarov telesne, len poslal ich do vyhnanstva na Sibír. Avšak ani tieto - v tom čase bežné - legislatívne opatrenia nedokázali zabrániť šíreniu fajčenia po celej Európe. Iní vládcovia totiž sami začali holdovať fajčeniu cigár či fajky a vymazali drakonické (a neuskutočniteľné) zákony svojich predkov.

Nemožno prehliadnuť ani fakt, že príjmy pochádzajúce z daní tabakových výrobkov a predajcov, boli už aj v tej dobe dôležité pre pokladnicu. Ani dnes to nie je inak, ale dnes vieme aj to, koľko stojí fajčenie zdravotníctvo a celú spoločnosť.

Nový zvyk, aj napriek inkvizícii, kráľovi Jakubovi a ostatnom, očaril Európu rýchlejšie ako pitie kávy. Samotní lekári fajčenie nezakazovali, a keď aj áno, tak skôr z mravného ako zo zdravotného hľadiska. V minulosti existoval a ešte aj dnes existuje názor , že cigaretový dym dezinfikuje dýchacie cesty a tým zabraňuje šíreniu infekcií (aktivuje pohyb riasinkového epitelu, dráždi a udržiava sliznicu a jej imunitu v aktívnom stave ). Slávny chirurg Ambroise Paré (1509 - 1590) považoval tabak za zázračnú liečivú rastlinu. Vojaci od XIX. storočia, ale ešte aj v druhej svetovej vojne dostávali pravidelný prídel cigariet (mal mierniť strach a pocit hladu).

Pravdepodobne prvý článok o možnej súvislosti medzi šnupaním tabaku a rakovinou pľúc vyšiel v Anglicku už v roku 1761, ale vedecky dokumentované údaje o škodlivosti fajčenia sa objavili až v druhej polovici 20. storočia. Jeden z nich pochádza z r. 1950 a hovorí o možnom vzťahu medzi fajčením a rakovinou pľúc. O viac ako desaťročie neskôr, v r. 1964, je publikovaná s v niekoľkomiliónovom náklade správa hlavného lekára USA pod názvom “Smoking and Health Report of Surgeon General”, ktorá na základe vtedy dostupných údajov sumarizoval vedecky podložené argumenty proti fajčeniu. V tejto štúdii sa už hovorí aj o súvislosti medzi fajčením a chorobami srdca a cievneho systému. Tieto epidemiologické údaje však nedávajú odpoveď na základnú otázku - prečo je fajčenie škodlivé pre zdravie.

Aby sme pochopili podstatu súvislosti medzi fajčením a chorobami, musíme sa zaoberať dvoma otázkami. Jednou je účinok nikotínu na organizmus a druhou je vplyv cigaretového dymu a jeho zložiek na zdravie človeka.

Nikotín patrí medzi alkaloidy Z tabaku ho izoloval Nicolas Vauquelin v roku 1809. Nikotín sa v mozgu viaže na acetylcholínové receptory nikotínového typu, zvyšuje produkciu dopamínu a ovplyvňuje predovšetkým mezolimbický systém. Aktivuje súčasne sympatikus a parasympatikus. Výsledkom jeho pôsobenia je, že v stresovej situácii pôsobí relaxačne a naopak v kľude pôsobí povzbudzujúco. Má pozitívny vplyv na vykonanie určitých kognitívnych úloh, ale jeho vplyv na učenie nie je vedecky dokázaný. Pred niekoľkými rokmi sa rozšírili správy o tom, že fajčenie je negatívnym rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby. To pravdepodobne nie je pravda (ani fajčenie, ani nikotín nie sú liekom na Alzheimerovu chorobu), ale je možné, že nikotín môže na určitú dobu zmierniť príznaky tohto ochorenia. Nikotín okrem účinku na mozog zvyšuje aj frekvenciu srdca, krvný tlak a dráždi sliznicu dýchacích ciest a u začínajúcich fajčiarov môže vyvolať nauzeu a zvracanie.

Zmysel samotného fajčenia oproti iným možným spôsobom užívania tabaku spočíva v tom, že nikotín uvoľnený účinkom tepla sa dostane do mozgu veľmi rýchlo – už za 10 sekúnd. Takto sa fajčiari vyhnú pomalému vstrebávaniu účinnej látky z tráviaceho traktu a jeho detoxikácii v pečeni. Aktívna dávka nikotínu je 0,2 mg (čomu zodpovedá koncentrácia v krvi okolo 10 ng/ml). Priemerná cigareta obsahuje 8 - 9 mg nikotínu, z toho sa do krvného obehu dostane 0.3 - 3 mg a jeho koncentrácia v krvi dosiahne 20 ng/ml. Polčas nikotínu v krvi je asi 40 minút. Návykoví fajčiari si zapaľujú cigaretu každú polhodinu a udržujú si tak stálu koncentráciu nikotínu v krvi.

Vo väčšej dávke je nikotín silný jed. Dávnejšie sa roztok pripravený z tabakových listov používal na rýchle odstránenie nepríjemných príbuzných či známych. Používa sa aj ako insekticídum.

To, čo bolo doposiaľ povedané, príliš nepoukazuje na to, že by nikotín z cigariet bol pre organizmus veľmi nebezpečný. Až v r. 1988 sa objavila správa hlavného lekára USA (Report of Surgeon General) v ktorej sa hovorí o tom, že nikotín je návyková látka. Správa sa opiera o jednoznačné farmakologické, epidemiologické a psychologické údaje. Na základe týchto údajov fajčenie by sa mohlo posudzovať ako drogová závislosť. Je to do určitej miery prehnané tvrdenie, pretože fajčenie neničí osobnosť jedinca a neohrozuje spoločnosť do takej miery ako tvrdé drogy a alkohol. Spoločné rysy nikotinizmu, drogovej závislosti a alkoholizmu sú tieto:

Vznik závislosti. Fajčiari síce vedia, že cigarety sú škodlivé pre zdravie, a predsa nie sú schopní prestať fajčiť.

Vznik tolerancie. Na dosiahnutie rovnakého účinku je potrebná stále väčšia dávka.

Abstinenčné príznaky. Pri zanechaní fajčenia sa síce neobjavujú biele myši alebo delírium, ale objavujú sa nepríjemné príznaky ako nervozita, úzkosť, nespavosť a nárast hmotnosti.

Podľa súčasných údajov 75- 90% fajčiarov trpí závislosťou na nikotíne. Nie je pri tom známe akú úlohu má psychická závislosť viažuca sa na obrad fajčenia. To znamená, že len každý 4. – 10. človek vie ľahko prestať fajčiť. Sú to predovšetkým tí, ktorí fajčia len krátku dobu. Často má odvykanie za následok inú náhradnú činnosť (žuvačky, rôzne mimovoľné motorické pohyby - hranie sa s kľúčom, loptičkou, poťahovanie si ucha, fúzov či brady).

Pre vedca je horenie cigarety zložitý fyzikálno-chemický proces, ktorý sa uskutočňuje pri teplote 900° C (teplota hrotu cigarety dosiahne až 1050° C a pri voľne položenej cigarete klesne teplota na 800° C). Nie je to dokonalé horenie, jeho hlavným produktom je dym , ktorý okrem nikotínu obsahuje aj mnohé organické a anorganické látky. Po usadení dymu ostáva tmavý, nepríjemne zapáchajúci decht. V dvoch litroch dymu z jedinej cigarety sa nachádza asi 30 mg dechtu (za 25 rokov a pri fajčení 10 cigariet denne je to viac ako 2,5 kg dechtu). Každý mililiter cigaretového dymu obsahuje veľmi drobné častice (priemerne niekoľko nanometrov), ktoré sa pri hlbokom vdýchnutí dostanú až do pľúcnych alveol a látky v ňom obsiahnuté do krvného obehu. Znova treba pripomenúť, že škodliviny sa dostávajú z pľúc priamo do veľkého krvného obehu, teda obchádzajú pečeň a tak v pôvodnej podobe prichádzajú do jednotlivých tkanív. Do pečene sa dostávajú až v “druhom okruhu” ale ani tu sa všetky neodbúravajú. Sú medzi nimi aj také (napr. 3,4-benzpyrén), ktoré práve pečeň pretvára na aktívne karcinogény (epoxidy). Počet rôznych látok nachádzajúcich sa v cigaretovom dyme sa približuje 5000 a väčšina z nich je škodlivá pre organizmus.

Kondenzované aromatické uhľovodíky: (benzpyrén, benzantracén, anilín a i.). Sú to silné karcinogény, niektoré sa aktivujú v pečeni.

Bioreaktívne formy kyslíka a dusíka (voľné radikály, oxidy dusíka, peroxid vodíka atď.), alkylperoxidy, epoxidy

Oxid uhoľnatý. Premení hemoglobín na karboxyhemoglobín, ktorý nie je schopný prenášať kyslík. (HbCO u silných fajčiarov môže dosiahnúť hodnoty nad 10%, čo už vedie k hypoxii. V krvi fajčiarov je vysoká aj koncentrácia methemoglobínu, ktorý je rovnako neschopný prenášať

Dôležité je, že tieto zlúčeniny sú toxické aj jednotlivo, ale ich súčasným pôsobením vzniká silnejší účinok ako keď pôsobia samostatne. Napr. ťažké kovy katalyzujú vznik voľných radikálov, inaktivujú antioxidačné enzýmy atď. Všetky tieto škodlivé látky sa nachádzajú nielen vo vdýchnutom ale aj vo vydýchnutom dyme. Prakticky nie je žiadny rozdiel medzi škodlivým účinkom hlavného a vedľajšieho prúdu cigaretového dymu. To dáva vysvetlenie, prečo pasívne fajčenie nie je o nič menej škodlivé ako aktívne.

Nepomáha ani to, že namiesto “starých dobrých (zlých?)” cigariet Detva či Mars sú teraz moderné, elegantné “Light”-ky. Obsahujú síce menej nikotínu a počas ich horenia vzniká menej dechtu ako u predchádzajúcich, ale na vyváženie toho fajčiar prehlbuje inhaláciu a zvyšuje frekvenciu vdychovania. V cigaretách Light je viac prídavných látok, ale ich zloženie a množstvo výrobca nie je povinný na balíčkoch cigariet uvádzať. Nikto nepopiera užitočnosť filtra, ale účinný filter musí mať veľmi hustú štruktúru, čím sa však v dyme zvyšuje množstvo CO. V minulosti sa dokonca vyrábali filtre obsahujúce nebezpečný karcinogén - azbest.

Účinok karcinogénov a jedov nachádzajúcich sa v dyme a dechte je pomerne dobre známy a vieme aj to, že jediným vdychom sa do organizmu dostane 1014 voľných radikálov a bioreaktívnych metabolitov kyslíka. Medzi nimi je možné nájsť všetko, čo je škodlivé. Koncentrácia NO v dyme dosahuje 500-1000 ppm,. Zložitá štruktúra dechtu je dobrou živnou pôdou pre voľné radikály. Ich koncentrácia tu môže dosiahnuť až 1018 na gram. K radikálom z dymu sa ešte pridajú voľné radikály produkované fagocytmi dýchacích ciest, ktoré sú aktivované dráždivým účinkom dymu a nikotínu na sliznice. U pasívnych fajčiarov je ich produkcia dvoj až štvornásobne zvýšená oproti norme.

Veľká časť voľných radikálov vnikajúcich do pľúc spolu s dymom sa okamžite inaktivuje vo vrstve tekutiny, ktorá chráni pľúca. Dôležitú úlohu tu má mucín, ktorý je schopný viazať aj ťažké kovy. V usadenom kondenzáte však môžu radikály dlho pretrvávať a poškodzovať bunky. Následkom poškodenia narastá permeabilita epitelových buniek, klesá aktivita antioxidačných systémov (klesá koncentrácia glutatiónu, aktivita glutatiónperoxidázy atď.). Po vyfajčení jednej alebo dvoch cigariet už o hodinu klesne antioxidačná kapacita plazmy, pravdepodobne kvôli poklesu koncentrácie SH skupín. Chronickí fajčiari majú obyčajne nízke hladiny vitamínov C a E, b -karoténu ako aj hladinu selénu. Nie je však známe do akej miery k tomu okrem fajčenia prispieva nesprávna životospráva a strava fajčiarov. Narastá u nich aj koncentrácia lipoperoxidov a karbonylov bielkovín. Produkcia NO je vysoká, ale NO sa rýchlo premieňa na peroxynitrit, ktorý nemá vazodilatačné účinky.

Existujú literárne údaje, podľa ktorých fajčenie aktivuje niektoré antioxidačné systémy. Je to možné, ale napríklad zvýšená aktivita SOD je pravdepodobne kompenzačnou reakciou na poškodenie a v žiadnom prípade neznamená to, že fajčenie prospieva antioxidačným enzýmom. Treba brať do úvahy aj to, že kompenzácia závisí aj od veku. Vysoká aktivita antioxidačných systémov u mladých jedincov je schopná ochrániť bunky pred poškodením, kým u starších a chorých ľudí je kompenzačná odpoveď slabšia alebo dokonca žiadna.

Na základe uvedeného sa logicky vynára myšlienka suplementácie antioxidantov u fajčiarov. Literárne údaje v tomto smere nie sú úplne jednoznačné, ale zdá sa, že podávanie vitamínu C alebo E nie je schopné chrániť organizmus pred poškodením. Niektorí autori skúšali N-acetylcysteín (na zvýšenie nízkej koncentrácie glutatiónu), ale výsledky boli protichodné.

Pri vdychovaní cigaretového dymu dochádza k reflexnej bronchokonstrikcií. Aktivita cilií v dýchacích cestách sa zníži, dochádza k hypersekrécii hlienu a edému sliznice. Prvým prejavom poškodenia dýchacích ciest je tzv. choroba periférnych dýchacích ciest, ktoré sa dajú zistiť funkčnými skúškami pľúc. Po dlhšom období fajčenia sa rozvinie chronická bronchitída, ktorej včasným príznakom je “ranný fajčiarsky kašeľ”, ktorý vzniká následkom dráždenia tusigénnych zón hlienom nahromadením počas spánku. Zvyšuje sa odpor dýchacích ciest, znižujú sa hodnoty prietoku vzduchu (funkčná vitálna kapacita -.FVC, úsilný expiračný objem za sekundu – FEV1) a klesá poddajnosť pľúc. Nakoniec sa rozvinie chronická obštrukčná choroba pľúc.

Voľné radikály poškodzujú aj medzibunkový priestor pľúcneho parenchýmu, predovšetkým elastín a kolagén. Popri priamom poškodení extracelulárnych štruktúr klesá aj ich syntéza je znížená schopnosť reparačných systémov.

Oxidačné poškodenie pľúc má jeden dôležitý aspekt, ktorý súvisí so vznikom emfyzému. Dôležitú úlohu na udržiavaní elasticity a normálnej štruktúry pľúc zohráva elastín. Elastín sa v pľúcach neustále obnovuje - odbúravajú ho proteolytické enzýmy kontrolované antiproteázami. Za fyziologických okolností existuje medzi odbúraním a syntézou rovnováha – proteázy rozložia len toľko elastínu, koľko sa syntetizuje. Avšak antiproteázy sú veľmi citlivé na oxidačné poškodenie. Svedčí o tom aj fakt, že ich aktivita v pľúcach fajčiarov prudko klesá. K tomu treba vziať do úvahy, že určitá časť obyvateľstva má vďaka genetickej mutácii (deficit a-1-antitrypsínu) už vopred danú nízku aktivitu týchto enzýmov. U týchto ľudí dochádza k nerovnováhe medzi odbúraním a syntézou elastínu. Takto sa dá vysvetliť, prečo touto nepríjemnou chorobou trpí pomerne veľa fajčiarov.

U silných fajčiarov dochádza k hyperplázií bazálnych buniek, strate ciliárneho epitelu a objavia sa atypické bunky. Vznikajú reverzibilné prekancerózne zmeny a carcinoma in situ. Histologický nález je úmerný trvaniu a intenzite fajčenia. Popri hrozbe rakoviny pľúc u fajčiarov sú časté aj malígne nádory iných orgánov (ústna dutina, hltan, hrtan, žalúdok, močový mechúr).

Epidemiologické údaje sú jednoznačné – fajčenie v každom prípade znamená aspoň dvojnásobné zvýšenie rizika jednotlivých foriem ICHS vrátane infarktu myokardu. Napriek tomu nie je presne objasnená podstata súvislosti medzi fajčením a aterosklerózou. Je viac - menej pravdepodobné, že v tomto procese dôležitú úlohu majú oxidované LDL častice a všeobecný deficit antioxidantov u fajčiarov. K tomu pristupujú ďalšie faktory, ako hypoxia zo zvýšenej koncentrácie HbCO v krvi, časté zápaly dýchacích ciest s nepriaznivou odozvou na celý organizmus a mnohé iné.

Tvorba web stránok: BiznisWeb.sk, Redakčný systém | Prihlásiť

(c) Kardioklub SK