O FAJČENÍ
Fajčenie je choroba, ktorú nájdete v Medzinárodnej klasifikácii chorôb pod diagnózou F17.x, jedná sa o závislosť na tabákových výrobkoch, najčastejšie na cigaretách. Závislosť je tak veľká, že mnoho fajčiarov aj napriek skutočnosti, že ochorejú na rakovinu pľúc alebo prekonajú infarkt myokardu, neprestanú fajčiť. Približne 20% fajčiarov však na fajčení cigariet závislých nie je a dokážu s fajčením prestať bez väčších problémov. Približne 75% fajčiarov by chcelo s fajčením prestať, avšak úspešnosť liečby je len u 20% tých, ktorí sa odhodlali navštíviť protifajčiarskú poradňu. Je zarážajúce, že až 80% fajčiarov začalo fajčiť pred svojim 18-tým rokom veku.
HISTÓRIA
Tabák sa na starý kontinent dostal vďaka Kolumbovým výpravam do Ameriky a už v roku 1556 sa začal pestovať v Potrigalsku. Až do začiatku 20.storočia fajčenie nemalo veľký význam na zdravie svetovej a európskej populácie, pretože fajčenie bolo viac-menej zakázané a v niektorých oblastiach boli za fajčenie veľmi tvrdé tresty. Medzi najzávažnejšie tresty je nutné považovať sťatie hlavy alebo kastrácia. Tabák a s ním aj fajčenie sa dostalo aj do najvyšších vrstiev spoločnosti a tek tresty za fajčenie boli postupne zrušené. Priemyselná výroba cigariet sa začala až začiatkom 20.storočia a tu je nutné hľadať príčiny celosvetového zhoršenia zdravotného stavu ľudstva. Veď ešte na začiatku 20.storočia bol infarkt myokardu a rakovina pľúc veľmi vzácnym ochorením. Už v tridsiatych rokoch 20.storočia bol zaznamenaný výrazný nárast rakoviny pľúc, ktorá výrazne prepukla v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20.storočia.
NEUPROSNÁ ŠTATISTIKA
Počas 20.storočia zomrelo na následky fajčenia viac ako 100 miliónov ľudí a len pre porovnanie uvádzam, že počas oboch svetových vojen zahynulo približne 60 miliónov ľudí. Ročne na následky fajčenia zomiera približne tri milióny ľudí, čo znamená, že každých 10 sekúnd zomrie jeden fajčiar na svete. Výskumy dokazujú, že fajčiari žijú o 8 až 16 rokov kratšie ako nefajčiari a vekové rozpätie je od 35 až po 69 rokov veku fajčiara.
Cigarety obsahujú až 4000 aktívnych nebezpečných látok, z ktorých je viac ako 100 rakovinotvorných. Významnú časť tvoria aditíva (látky, ktoré sa umelo pridávajú, aby zvýšili predajnosť cigariet), ktorých môže byť v jednej značke cigarete až 700 schválených aditív a sú tam ešte ďalšie látky, ktoré majú spôsobovať pocity pôžitku z fajčenia. Takto výrobcovia úmyselne urýchľujú vznik závislosti fajčiara na fajčení cigariet. Fajčiari argumentujú tým, že na frekventovanej križovatke sa človek nadýcha viac škodlivín ako ich obsahuje cigareta. Skutočnosť je taká, že na veľmi frekventovanej križovatke vdýchne človek približne 2% COHb (Carbonylhemoglobin), ale pri vyfajčení jednej cigarety “LIGHT” je to 6% COHb a u ostatných cigariet ešte vyšší.
