Spoločná zodpovednosť viacerých škodcov
Spoločná zodpovednosť pripadá do úvahy v prípadoch kedy škodu spôsobilo viacero škodcov, a to buď vo forme spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti alebo zodpovednosti čiastkovej. Podľa ustanovenia § 438 ods.1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobilo viac škodcov, zodpovedajú za vzniknutú škodu solidárne, t.j. spoločne a nerozdielne. To znamená, že v prípade spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zodpovedá každý zo škodcov za všetkých a naopak, všetci škodcovia zodpovedajú za každého.
Zodpovednosť za škodu pri tímovej spolupráci
Treba si uvedomiť, že zodpovednosť za škodu na zdraví nie je výlučne na zdravotníckom pracovníkovi, ale týka sa aj ostatných členov zdravotníckeho tímu. V medicínskom práve existujú dva modely zodpovednosti :
Vertikálny model zodpovednosti
Príkladom môže byť operačný tím. Takýto tím je zložený z operatéra, asistentov, sestier a pod. V tíme každý zodpovedá za svoje úkony, avšak za výkon ako celok nesie zodpovednosť operatér.
Horizontálny model zodpovednosti
Príkladom je diagnostický tím. Takýto tím sa skladá z ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka a konziliárov (či už psychológov, biochemikov...). Aj tu každý zodpovedá za svoju vlastnú činnosť. Ošetrujúci zdravotnícky pracovník zodpovedá za ich koordináciu a syntézu výsledkov, avšak nezodpovedá aj za jednotlivé čiastkové úkony iných členov tímu, ako je to v prípade operatéra.
Prípady, pri ktorých najčastejšie vzniká zodpovednosť zdravotníckych pracovníkov, sú nasledovné :
- Chyby v diagnostike (nestanovenie diagnózy, neskoré stanovenie diagnózy...)
- Chyby v terapii (nevhodná kombinácia liečiv, chyby pri podávaní injekčnou cestou)
- Chyby pri transfúziách (nepodanie transfúzie, zámena krvnej konzervy, chybné určenie krvnej skupiny)
- Chyby pri liečbe s použitím cudzích telies (nesprávna indikácia, bakteriálna kontaminácia)
- Chyby v preventívnej činnosti (nezaočkovanie, nezabezpečenie hospitalizácie, ak bola potrebná)
- Administratívne chyby (nesprávne poučenie pacienta, nepoučenie pacienta)
Ak jeden zo škodcov nahradí poškodenému spôsobenú škodu ( a to buď celkovú škodu alebo jej časť väčšiu ako tú, ktorá na neho pripadá), môže sa v zmysle § 439 vyporiadať s ostatnými škodcami podľa individuálnej účasti na spôsobení škody.
Toto ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 438 ods. 1, ktorý zakotvuje solidárnu zodpovednosť viacerých škodcov voči poškodenému. Kým § 438 ods. 1 upravuje zodpovednosť viacerých škodcov voči poškodenému, ustanovenie § 439 upravuje vnútorné vyporiadanie škody, ktorú nahradil jeden alebo viacerí škodcovia za všetkých škodcov. Podstata solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov za škodu, ktorú spôsobili spoločne poškodenému, spočíva v tom, že poškodený si môže vybrať hociktorého alebo niektorých z viacerých škodcov a môže od nich požadovať celú náhradu škody. V tomto prípade platí zásada „jeden (prípadne viacerí) za všetkých“.
Ak niektorý zo solidárnych škodcov zaplatil viac, než by na neho pripadlo v prípade delenej zodpovednosti, môže od ostatných požadovať, aby sa navzájom vyporiadali. Toto vzájomné vyporiadanie sa uskutočňuje podľa účasti na vzniku škody. Táto účasť môže spočívať v spoločnom zavinení a vtedy treba účasť jednotlivých škodcov určiť podľa miery zavinenia. V prípade, keď ide o objektívnu zodpovednosť, sa spravidla zisťuje iba miera účasti na spôsobení škody.
Právo na vyporiadanie medzi solidárnymi škodcami, nie je už právom na náhradu škody. Toto právo mal iba poškodený voči škodcovi (prípadne voči viacerým škodcom). Právo na vyporiadanie je bežným majetkovým právom, ktoré je len odvodené od splnenia povinnosti na náhradu škody niektorým zo solidárnych, prípadne viacerými zo spoločných škodcov. Toto právo sa preto nepremlčuje v premlčacej dobe určenej pre právo na náhradu škody (§ 106), ale vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ustanovenej v § 101. Táto premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je deň, v ktorý solidárny škodca nahradil, prípadne viacerí solidárni škodcovia nahradili škodu poškodenému.
Spoluzavinenie poškodeného
Je nutné uviesť, že nemožnosť zbavenia sa zodpovednosti (tzv. nemožnosť liberácie) v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú okolnosťami majúcimi pôvod v povahe použitej veci však neznamená automatické vylúčenie úvahy o eventuálnom spoluzavinení poškodeného. Podľa ustanovenia § 441 občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Ak nastane prípad, kedy príde ku kolízii ustanovení §421a a §441 občianskeho zákonníka, aj napriek danej objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia za vzniknutú škodu podľa § 421a, v dôsledku čiastočného zavinenia (spoluzavinenia) alebo dokonca prevažujúceho zavinenia poškodeným ju tento poškodený ponesie čiastočne alebo prevažne sám (R 28/73).
Zodpovednosť za škodu podľa Občianskeho zákonníka vzniká len vtedy, keď jedna osoba spôsobí inej osobe svojím zavineným konaním alebo svojou činnosťou alebo nečinnosťou (ak ide o zodpovednosť bez zavinenia) škodu. Ak si niekto spôsobí škodu sám, zodpovedá za škodu sám a nemôže uplatniť právo na náhradu škody proti inej osobe, pokiaľ nie je poistený pre prípad vzniku škody na majetku alebo na zdraví. Ani v tomto prípade však poškodený nemá právo na náhradu škody voči poisťovni, pretože poisťovňa nie je zodpovednostným subjektom, ale plní z dôvodov zmluvnej povinnosti v prípade poistnej udalosti.
Toto ustanovenie upravuje prípad, keď škodu síce spôsobila iná osoba (škodca – zodpovednostný subjekt), ale súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného. V takomto prípade by nebolo správne, aby za škodu zodpovedal jeden alebo druhý. Kto bude zodpovedný a v akom rozsahu bude znášať následky spôsobenia škody, závisí od toho, či škoda bola spôsobená škodcom a aj zavinením poškodeného, alebo či škodu výlučne zavinil poškodený. V prvom prípade znášajú škodu obaja, t.j. zodpovednostný subjekt a poškodený, pomerne. V tomto prípade treba zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či poškodený svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu. V druhom prípade, t.j. ak sa zistí, že poškodený si škodu zavinil výlučne sám (napr. nedodržal bezpečnostné predpisy tým, že sa vyšplhal na stĺp elektrického vedenia vysokého napätia, pričom utrpel úraz), znáša aj škodu výlučne sám.
Občiansky zákonník výslovne neupravuje otázku, či sa berie do úvahy nedbanlivostné konanie poškodeného vtedy, keď škodca spôsobil škodu úmyselným konaním. Podľa názoru praxe sa nedbanlivosť v takomto prípade neberie do úvahy ako dôvod rozdelenia bremena znášať škodu aj poškodeným. Podľa R22/1979 na spoluzavinenie poškodeného musí súd v konaní o náhradu škody prihliadať i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo). Možno sa však stretnúť i s prípadmi, kedy bola spôsobená škoda aj osobou, ktorá nie je spôsobilá na zavinenie ( maloletá osoba, alebo osoba s duševnou poruchou a podobne). Podiel škody sa v týchto prípadoch analogicky určuje použitím ustanovenia § 441.
Autor Mgr. Lukáš Peško dáva súhlas so zverejnením textu.
