Škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach upravuje Občiansky zákonník v §433 až 437. Tento typ zodpovednosti je zodpovednosťou objektívnou, teda nie je podstatné či prišlo zo strany zdravotníckeho pracovníka k zavineniu alebo nie. Podľa § 433 ods. 2 ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku škode došlo aj inak. Uvedené ustanovenie sa týka aj zdravotníckych zariadení, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti fyzickú alebo právnickú osobu. Zdravotnícke zariadenie (resp. zdravotnícky pracovník) zodpovedá nielen za spôsobenú škodu na hlavnej odloženej veci, ale taktiež zodpovedá za iné veci, s ktorými sa hlavná vec odkladá (napríklad kabát a klobúk).
Mnoho zdravotníckych pracovníkov sa mylne domnieva, že priestory čakárne alebo inej obdobnej miestnosti súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, nemožno považovať za priestory, ktoré spadajú pod ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach.
Avšak judikatúra a právna prax jednoznačne považuje aj čakáreň a iné obdobné priestory za miesto na odkladanie vecí. Takéto miesto nemusí byť označené výslovne (nápisom a podobne), postačuje aj konkludentné označenie miesta na odkladanie vecí (vešiak na stene čakárne a podobne). Ak by takéto miesto nebolo označené (výslovne alebo mlčky), zdravotnícky pracovník (resp. zdravotnícke zariadenie) zodpovedá za škodu na vnesených alebo odložených veciach na mieste, na ktoré sa veci obvykle odkladajú.Ako už bolo uvedené, tento typ zodpovednosti je založený na objektívnom princípe. Z tohto dôvodu preto nie je v zásade možné zbaviť sa zodpovednosti. Jedinou možnosťou, ako sa tejto zodpovednosti zbaviť (liberovať sa) je preukázať, že k škode by prišlo aj inak. Existujú dva modely zbavenia sa zodpovednosti :
a) Vonkajší (napríklad požiar)
b) Vnútorný (napríklad potraviny vzhľadom na ich povahu)
Teda nie je možné zbaviť sa zodpovednosti výslovným nápisom alebo prehlásením o tom, že za odložené veci sa neručí. Zbavenie sa zodpovednosti dokonca nepripadá do úvahy ani v prípade, že príde k dohode s poškodeným o zbavení sa zodpovednosti. Takýto úkon (dohoda) by bol neplatný.
Podľa R 46/1974 Zdravotnícka organizácia s lôžkovým oddelením zodpovedá občanovi, ktorý bol prijatý na liečenie na tomto oddelení za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, a to s obmedzeným podľa ustanovenia § 434 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka za klenoty, peniaze a iné cennosti sa takto zodpovedá len do výšky ustanovenej vykonávacím predpisom. Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v prevádzke pracujú, uhrádza sa bez obmedzenia. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. , ktoré limituje súhrn náhrady škody na vnesených a odložených veciach v sume 10.000,-Sk. Avšak v prípade, ak veci boli prevzaté do úschovy (napríklad zdravotnícky pracovník uschová veci pacientov v trezore a tie sa stratia), škoda sa musí poškodenému uhradiť v plnej sume, to znamená bez obmedzenia.
Občiansky zákonník v ustanovení § 436 ustanovuje osobitnú lehotu na uplatnenie si práva na náhradu škody, a to nasledovne: právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel. Táto lehota je lehota prekluzívna, čiže zmeškaním tejto lehoty právo (nárok) na úhradu vzniknutej škody zaniká. Pre úplnosť je vhodné dodať, že uplatniť si škodu v zdravotníckom zariadení možno nielen u štatutárneho orgánu tohto zariadenia, ale aj u konkrétneho zdravotníckeho pracovníka (zamestnanca).
Autor Mgr. Lukáš Peško dáva súhlas so zverejnením textu.
