PĽÚCNA EMBÓLIA
Pľúcna embólia je upchatie časti pľúcneho cievneho riečišťa krvnou zrazeninou, menej často upchatím tukovými časticami, cudzími telesami, vzduchom alebo plodovou vodou. Môže prebiehať veľmi nenápadne - postupne sa zhoršuje dušnosť, ale môže byť aj príčinou náhlej smrti.
K pľúcnej embólii môže dôjsť aj po náročných chirurgických zákrokoch - operáciách, ale aj po zlomeninách dolných končatín alebo po dlhom cestovaní.
Aká je príčina
Zdrojom krvnej zrazeniny je najčastejšie trombóza (upchatie cievy krvnou zrazeninou) panvových žíl alebo hlbokých žíl dolných končatín. Rizikovými faktormi vzniku žilovej trombózy je poškodenie cievnej steny úrazom alebo zápalom v okolí, poruchy krvnej zrážanlivosti (vrodené alebo získané), ale aj zníženie rýchlosti toku krvi v dolných končatinách (najčastejšie sa to stáva počas tehotenstva, pri zlýhaní srdca , pri znehybnení končatiny sádrou, po operáciách, pri dlhom cestovaní alebo aj pri dlhodobom ležaní na lôžku).
Menej často dochádza k embólii tukových čiastočiek (po závažných zlomeninách, pri ortopedických operáciách), vzduchu (pri operáciách alebo úrazoch krku, zavádzaní žilových katétrov do krčných žíl) alebo cudzích telies (časti kanýl pri zložitých vyšetreniach ciev a pod.). pri embolizácii nádorových hmôt vznikajú pľúcne metastázy.
Pri rizikových situáciách (po operáciách, sadrových fixáciách dolnej končatiny atď.) je potrebné čo najskôr a čo najviac chodiť. Ak to nie je možné, doporučuje sa aspoň aktívne hýbať nohami, najúčinnejšie sú pohyby v členku smerom hore a dole.
V lietadle, počas dlhých zaoceánskych letov je potrebné dodržiavať pitný režim, pravidelne sa poprechádzať po palube lietadla a počas sedenia cvičiť s členkom hore a dole.
Rizikovým faktorom pre vznik žilovej trombózy je aj nadváha a obezita.
Rizikom pre vznik pľúcnej embólie je žilová trombóza, ktorá najčastejšie vzniká v žilách dolných končatín pri obmedzení pohybu (sadra, po operáciách, pri dlhom sedení), ale ku spomaleniu toku krvi v dolných končatinách prispieva aj tehotenstvo. Trombóza vzniká ľahšie, ak u človeka došlo k poruche zrážanlivosti krvi (môže byť vrodená alebo získaná).
Nádorové ochorenia sú tiež rizikovým faktorom pre vznik žilovej trombózy a pľúcnej embólie, niekedy je to dokonca prvý príznak nádorového ochorenia.
Aké sú príznaky
Závažnosť a klinický obraz pľúcnej embólie je závislí na jej rozsahu :
- masívna pľúcna embólia - vzniká pri upchatí viac ako polovice pľúcneho cievneho riečišťa, následkom čoho dochádza k okamžitému zlýhaniu srdca. Prejavuje sa náhlou ťažkou kľudovou dušnosťou a silnými bolesťami v hrudníku. V najťažších prípadoch zapríčiňuje okamžitú smrť.
- submasívna pľúcna embólia (stredne veľká embólia) - vzniká pri upchatí menšej pľúcnej tepny a zapríčiňuje dušnosť, bolesti v hrudníku (v okolí vzniknutej embólie) a môže byť sprevádzaná vykašliavaním krvi. Pľúcne tkanivo, ktoré je nedostatočne prekrvené sa môže infikovať a následne vzniká zápal pľúc.
- sukcesívna pľúcna embólia - vzniká opakovanými embóliami drobných krvných zrazenín, čo sa prejaví postupnou a nenápadnou dušnosťou, zvýšenou únavou a opuchnutiami dolných končatín.
Prvá pomoc
Pri pľúcnej embólii je nutné ihneď vyhľadať lekársku pomoc a je nutná hospitalizácia. Pred príchodom rýchlej záchrannej služby je potrebné zachovať si kľud a rozvahu. Pri zástave srdca je nutné okamžite zahájiť nepriamu masáž srdca a dýchanie z úst do úst.
U lekára
Lekár najprv vykoná anamnézu, pri ktorej sa bude zaujímať hlavne o ochorenia, na ktoré sa postihnutý lieči, aké užíva lieky, či je fajčiarom a aké ochorenia sa v rodine vyskytli. Je dôležité, aby postihnutý čo najpodrobnejšie opísal súčasné zdravotné problémy, ako dlho sa u neho prejavuje dušnosť (či je náhla alebo sa postupne zhoršovala), či pociťuje v hrudníku bolesti (kde, kedy a aké), či sa u postihnutého objavili zvýšené teploty a či sa v poslednom čase neobjavili opuchy dolných končatín. Opýta sa aj na rizikové faktory vzniku trombózy - či boli znehybnené dolné končatiny (sadra), či postihnutý sa podrobil nejakej operácii v blízkej minulosti, či mu bol nariadený kľud na lôžku, či absolvoval nejaké dlhé cestovanie, či užíva antikoncepciu (len u žien) a či sa neprejavili poruchy zrážanlivosti krvi.
Po vykonaní anamnézy vykoná lekár podrobné a komplexné vyšetrenie, určite zmeria tlak krvi, odpočíta pulz a zmeria teplotu. Podrobnejšie sa zamerá na prípadné zvýraznené žilové náplne na krku, popočúva dýchanie a srdce a prehmatá brucho (možnosť zväčšenia pečene). Na dolných končatinách ho bude zaujímať prítomnosť asymetrických opuchlín lýtka alebo bolesti v lýtkach pri ich prehmatávaní.
Vyšetrovaný sa podrobí laboratórnemu vyšetreniu na rozbor krvi, ktorý by mal odhaliť prípadné poruchy zrážanlivosti krvi alebo aj prípadnú infekciu nevzdušného pľúcneho tkaniva. Röntgen hrudníka je súčasťou vyšetrenia, ale nemusí odhaliť príznaky ochorenia a to ani v prípade výskytu významnej pľúcnej embólie.
Najdôležitejšie je vyšetrenie scintigrafia pľúc - ventilačno-perfúzny scan, ktorý sa vykonáva tak, že sa do žily podá veľmi malé množstvo rádioaktívnej látky (celková dávka žiarenia je výrazne menšia ako pri röntgenovom vyšetrení pľúc a sleduje sa, ako krv preteká pľúcami. Takto sú zistené neprekrvené oblasti pľúcneho tkaniva za embolizovanou cievou. Ideálne je, ak sa toto vyšetrenie doplní aj o ventilačný scan, pri ktorom je rádioaktívna látka vdychovaná do vzdušných pľúcnych tkanív a sleduje sa, či neprekrvené oblasti sú vzdušné - vtedy hovoríme o pľúcnej embólii.
Ďalším možným vyšetrením (vykonáva sa zriedkavejšie) je pľúcna angiografia, kedy prietok krvi pľúcami je zisťovaný pomocou röntgenu kontrastnej látky podanej do žily. Cievne riečište sa zobrazuje podobne ako pri vyšetrení hrudníka pomocou počítačovej tomografie.
Liečba
Liečba sa začína už pri podozrení na pľúcnu embóliu, aj keď popísané vyšetrenia sa vykonajú až dodatočne, pretože už podozrenie na pľúcnu embóliu je dostatočným dôvodom na hospitalizáciu. Pri závažnej forme pľúcnej embólie je nutná hospitalizácia na špecializovanom oddelení - jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS), kde je postihnutý stabilizovaný, je stabilizovaná činnosť srdca a krvný obeh.
Základom liečby je podávanie látok, ktoré znižujú zrážanlivosť krvi. V prvej fáze (v nemocnici) sa podávajú injekcie, neskôr v domácej liečbe sa podávajú tabletky. Tieto lieky je potrebné podávať dlhodobo, aspoň pol roka, pokiaľ sa pľúcna embólia opakuje, ale podávajú sa aj trvalo. Bezpodmienečne je nutné laboratórne kontrolovať zrážanlivosť krvi = tzv. INR (international normalized ratio).
V prípade veľmi závažnej pľúcnej embólii ohrozujúcej obeh je podávaná látka, ktorá rozpúšťa existujúcu krvnú zrazeninu = trombolýza. Ak dôjde k pľúcnej embólii pri hrudnej operácii, je možné sa pokúsiť krvnú zrazeninu z pľúc odstrániť chirurgicky, pokiaľ je upchatá hlavná pľúcna tepna, niekedy sa ju podarí vytiahnuť kanylou, ktorá je zavedená do cievneho systému cez slabinu alebo cez krčnú tepnu.
Súčasne s potvrdením diagnózy pľúcnej embólie sa začne aj skúmanie príčiny vzniku krvnej zrazeniny, je nutné vykonať vyšetrenie žíl dolných končatín ultrazvukom = Dopplerovské vyšetrenie. Ak sa potvrdí existencia trombózy, potom je nutné vykonať sonografiu brucha a vylúčiť existenciu prípadného nádorového ochorenia. U žien je vykonané aj gynekologické vyšetrenie.
Medzi menej časté druhy embólií patria :
- Vzduchová embólia - embólia cudzieho telesa môže dôjsť aj pri niektorých lekárskych vyšetreniach alebo pri úrazoch krku, vtedy určenie diagnózy nie je problematické. Liečba vzduchovej embólie je vykonávaná v ľahu na ľavom boku a vykoná sa odsatie vzduchu kanylou, ktorá sa musí zaviesť do veľkých žíl na krku.
Pri embólii cudzieho telesa do pľúcneho riečišťa je nutné jeho chirurgické odstránenie.
- Embólia plodovej vody - je život ohrozujúci stav komplikujúci pôrod alebo potrat a jej diagnostiku a liečbu vykonávajú pôrodníci.
