Centrálna mozgová príhoda = mozgová mŕtvica = iktus je ochorenie zapríčinené rýchlou ložiskovitou stratou mozgových funkcií, kde príznaky pretrvávajú dlhšie ako 24 hodín alebo vedú k smrti, keď príčinou tohto stavu bola jedine cievna príčina. V praxi dochádza k prasknutiu alebo upchatiu niektorej mozgovej cievy, čo má priamy dôsledok na poškodenie okolitých mozgových buniek, ktoré sú alebo poškodené tlakom krvi prúdiacej z prasknutej cievy, tiež ako dôsledok nedostatočného okysličovania a nedostatok výživy dotknutých mozgových buniek alebo ako dôsledok dlhotrvajúcej nedokrvenosti (ischémii) ohraničeného okolia mozgových buniek.
Ľudský mozog tvorí len 2% z celkovej hmotnosti človeka, avšak pre svoju činnosť potrebuje až 20% z celkovej spotreby kyslíka potrebného pre celé ľudské telo. Pri poruche dodávky kyslíka pre mozgové bunky, dochádza najprv k poruchám funkcie mozgových buniek, ale nedochádza k ich odumretiu. Pri dlhšie trvajúcej poruche dodávky kyslíka pre mozgové bunky, dochádza k ich odumretiu, čo sa pre-javí ako infarkt mozgu, kde až 80% infarktov mozgu je zapríčinených práve ischemickými príhodami v mozgu.
Aká je príčina
Ischemické cievne mozgové poruchy je možné rozdeliť podľa príčiny vzniku nedokrvenosti mozgového tkaniva (buniek) do troch základných skupín :
1. infarkty mozgu, ktoré vznikajú ako dôsledok aterosklerózy veľkých mozgových tepien, kde ide o ochorenie ciev, pri ktorom aterosklerotické pláty zúžia prierez postihnutých tepien
2. infarkty mozgu, ktoré vznikajú ako dôsledok ochorenia srdca, typické pre tieto infarkty je, že postihujú hlavne mladších pacientov
3. infarkty mozgu, ktoré vznikajú ako dôsledok postihnutia drobných tepienok, sú dôsledkom neliečenia vysokého tlaku krvi. Tieto infarkty mozgu predstavujú najmenej závažnú mozgovú komplikáciu a aj dôsledky takého infarktu mozgu sú menej závažné.
Významným dôvodom vzniku cievnej mozgovej príhody je krvácanie do mozgu, ktoré sa môže prejaviť ako :
° krvácanie do mozgového tkaniva (tvorí približne 15% CMP). Väčšiu pravdepodobnosť krvácania do mozgových tkanív majú ľudia s vysokým tlakom krvi. Tento druh krvácania do mozgu má veľmi vysokú úmrtnosť (až 50% pacientov v prvých 30 dňoch).
° krvácanie medzi mozgové pleny (asi 5% CMP). Krvácanie medzi mozgové pleny je väčšinou dôsledkom prasknutia výdute na tepne (aneuryzma tepny) a znamená vždy vážne ohrozenie života pacienta.
Neovplyvniteľnou príčinou vzniku centrálnej mozgovej príhody sú vrodené cievne malformácie = skryté vrodené chyby ciev, na ktorých sa môžu vytvárať výdute alebo aneuryzmy, ktoré môžu kedykoľvek vyvolať ochorenie.
Aké sú príznaky
Miernejším prejavom mozgovej ischémie = nedokrvenosti sú tzv. transitorne ischemické ataky (TIAs). Ide o len niekoľko minút trvajúcu neobratnosť alebo poruchu hybnosti niektorej končatiny (hemiparéza), poruchy reči a artikulácie (dyzartia), ale aj strata porozumieť hovorenému slovu alebo nemožnosť vyslovovať správne slová (afázia).
Pri CMP môže dôjsť tiež ku chvíľkovej strate videnia na jedno oko (amaurosisi fugax), alebo aj k dvojitému alebo rozmazanému videniu. Niekedy dochádza aj k brneniu rovnakostranných (pravá ruka+pravá noha) končatín (hemiparestézia). Trvalejšie prejavy CMP sú známkou skutočnej ischemickej centrálnej mozgovej príhody.
Najhoršou možnosťou centrálnej mozgovej príhody je celková nedokrvenosť mozgu, ktorá vzniká najčastejšie ako priamy dôsledok zastavenia činnosti srdca. Jej dôsledkom môže byť hlboké bezvedomie, ale aj smrť mozgu.
Príznaky mozgového krvácania sú kombináciou prejavov zvýšeného tlaku vo vnútri lebky (bolesť hlavy, zvracanie, rôzny stupeň poruchy vedomia) a poruchy, ktorá je určená miestom krvácania. Epileptický záchvat môže byť jedným z príznakov centrálnej mozgovej príhody.
Ak presakuje krv do okolia výdute, pacient môže mať problémy ako pri migréne alebo ako pri zápale dutín. Bolesť je náhla a ukrutná, často spojená so zvracaním. Krvácanie často býva sprevádzané poruchami vedomia rôzneho stupňa, postupne dochádza k tuhnutiu krku.
Prvá pomoc
Pri poskytovaní prvej pomoci je potrebné sa riadiť všeobecne platnými pravidlami poskytovania prvej pomoci. Teda ak postihnutý je v bezvedomí, je potrebné ho uložiť na bok do tzv. stabilizovanej polohy a je nutné zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest (otvorenie úst, mierny záklon hlavy, predsunutie dolnej čeľuste). Ak postihnutý nedýcha, je nutné zahájiť dýchanie z úst do úst a pokiaľ nastala aj zástava srdca, je nutné vykonávať aj nepriamu masáž srdca v pomere 5:1 (vdych:masáž). Neodkladne je nutné zavolať rýchlu záchrannú službu !
U lekára
Ako pri každom ochorení je základom vyšetrenia anamnéza, počas ktorej sa lekár bude pýtať na ochorenia srdca ciev v rodine pacienta, na cukrovku a vysoký tlak krvi. Pokiaľ pacient má problémy s častou bolesťou hlavy, závraťami, opuchlinami, je nutné to lekárovi oznámiť.
Ak došlo k cievnej mozgovej príhode, je potrebné podrobne lekárovi popísať všetky okolnosti ako k príhode došlo a aký bol jej prvý príznak. Pre presné určenie diagnózy je nutné absolvovať ďalšie pomocné vyšetrenia.
Pomocou vyšetrenia CT = počítačovou tomografiou dokáže lekár určiť, o aký druh CMP ide. CT-vyšetrenie je bezbolestné vyšetrenie, ktoré je kombináciou röntgenového vyšetrenia s počítačovým systémom.
Ďalším doplňujúcim vyšetrením je vyšetrenie magnetickou rezonanciou = MR, ktoré je taktiež bezbolestné a jeho výhodou je, že je ešte presnejšie ako CT-vyšetrenie, dokáže odhaliť niektoré cievne anomálie, ktoré by mohli byť prípadnou príčinou samotného krvácania.
Všetky vyšetrenia musia byť vykonané rýchlo, aby bolo možné čo najskôr zahájiť cielenú liečby. Ak je pacient v ťažkom stave, je umiestnený priamo na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS), kde sú zabezpečené jeho základné životné funkcie (dýchanie, činnosť srdca) a sú mu podávané lieky na zabezpečenie prekrvenia mozgu.
Liečba
Veľmi dôležitou a neopomenuteľnou zložkou liečby centrálnej mozgovej príhody je rehabilitácia, ktorá musí byť zahájená čo najskôr po vyvedení pacienta z kritického stavu. Následky CMP sú priamo úmerné kvalite a intenzite liečebnej rehabilitácie. Už v akútnom stave je potrebné venovať zvýšenú pozornosť prevencii pred zatuhnutím svalov a väzov. Ochrnuté končatiny sa polohujú a vykonávajú sa s nimi pasívne pohyby, pokiaľ sa nezačne s nácvikom aktívnych pohybov. Pacient sa naučí vhodným pohybom na lôžku, nadvihovanie, pretáčanie sa na zdravú a chorú stranu, posadiť sa, nacvičuje samoobslužné činnosti - hygiena, jedlo, obliekanie. Pri poruchách reči je významná logopedická rehabilitácia a vzhľadom na ťažké ochorenie je potrebná aj psychologická rehabilitácia.
Niektoré typy CMP vyžadujú chirurgickú liečbu.
