ARYTMIA SRDCA
Arytmia srdca je porucha srdcového rytmu, ktorými trpí približne každý desiaty človek. Ide o jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení srdca, ale väčšina ľudí nevie, čo arytmia srdca je a ako ich ohrozuje na živote.
Arytmie srdca môžeme rozdeliť do týchto základných skupín :
- bradykardia - ide o spomalený rytmus srdca = spomalený pulz
- tachykardia - ide o veľmi zrýchlený rytmus srdca = zrýchlený pulz
- fibrilácia - ide o nekoordinované pohyby srdca
- fibrilácia predsieni - nepravidelné sťahovanie stien predsieni srdca
- fibrilácia komôr - nepravidelné chvenie svalových vlákien srdca, vzniká neschopnosť prečerpávať krv, čo môže zapríčiniť aj úplnú zástavu krvi.
Poruchy srdcového rytmu = arytmia srdca - môžu byť prejavom vážneho ochorenia srdca.
Činnosť srdca je pravidelná vtedy, keď frekvencia srdca sa pohybuje od 60 do 90 pulzov (tepov) za minútu - ide o tzv. sínusový rytmus. O arytmia srdca hovoríme teda vtedy, keď dochádza k poruchám pravidelnosti alebo rýchlosti rytmu srdca.
Arytmia srdca nemusí spôsobovať nejaké mimoriadne problémy alebo ohrozenie života, vtedy sa hovorí o benígnej arytmii. Niektoré druhy arytmií sú však pre život veľmi nebezpečné, hovorí sa o malígnej arytmii, ktorá môže zapríčiniť náhle zlýhanie srdcovej činnosti, ktoré môže skončiť aj smrťou človeka.
Aká je príčina
Poruchy rytmu srdca môžu byť prejavom viacerých ochorení, napr. ischemickej choroby srdca, zlýhania srdca, kardiomyopatie, chýb srdca, zápalov srdcového svalu alebo osrdcovníka. Arytmie môžu vznikaj aj ako prejav poruchy vnútorného prostredia ľudského tela, napr. pri vysokej alebo nízkej hladine draslíku, vápnika alebo horčíka v krvi, ale aj pri poruchách funkcie štítnej žľazy a ďalších poruchách v ľudskom organizme. Často sa arytmie prejavia ako druhotný príznak pri užívaní niektorých liekov, pomerne často vznikajú pri liečbe ľudí s citlivejšou nervovou sústavou a niekedy sa pôvodcu arytmie nepodarí odhaliť vôbec.
Vznik ochorenia srdca, ktoré podmieňuje niektoré arytmie, sa nedá ovplyvniť rovnako, ako sa nedá ovplyvniť vznik ischemickej choroby srdca ako dôsledok rodinnej dispozície. Z rovnakého dôvodu sa nedá zabrániť ochoreniu štítnej žľazy a iontovým poruchám vnútorného prostredia organizmu.
Pokiaľ pacient má ischemickú chorobu srdca (prejavuje sa námahovými bolesťami na hrudníku, prekonaný infarkt myokardu), ale aj pri väčšine ostatných ochorení srdca, tak má vyššie riziko vzniku arytmie. Pokiaľ užíva lieky, ktoré ovplyvňujú hladiny iontov v krvi (napr. diuretiká), potom sú bezpodmienečne nutné pravidelné laboratórne kontroly hladiny minerálov v krvi a ich prípadná úprava. Väčšina bežne užívaných antiarytmík má potenciálne proarytmogénne pôsobenie.
Aké sú príznaky
Veľká väčšina existujúcich arytmií nespôsobuje žiadne výraznejšie subjektívne problémy, človek ich nepociťuje nejako výrazne, čo však neznamená, že by neboli nebezpečné. Veľmi nepríjemnou poruchou rytmu srdca je palpitácia = preskočenie alebo výrazné búšenie srdca, prípadne jeho krátkodobé zastavenie a následné opätovné rozbehnutie, ale pomerne známe sú aj extrasystoly.
Pokiaľ arytmia významnejšie neovplyvňuje výkonnosť srdca ako pumpy, prejavuje sa to najčastejšie závraťami, pocitom slabosti alebo kolapsom, môžu sa však objaviť aj bolesti na hrudníku, dušnosť a podobne. Najzávažnejšie prejavy arytmie vedú k okamžitej zástave srdca, následne upadne človek do bezvedomia a bez okamžitej pomoci dochádza k nezvratnej smrti, napr. pri fibrilácií komôr srdca.
Prvá pomoc
V prípade väčšiny arytmií je nutné vyčkať na vyšetrenie a liečbu lekárom. Pokiaľ má človek vážnejšie problémy, mal by neodkladne volať rýchlu záchrannú službu, pokiaľ sú problémy miernejšie, neodkladne treba navštíviť lekára.
Poskytnutie prvej pomoci je bezpodmienečne nutné pri závažnejších arytmiách, ktoré spôsobujú zastavenie krvného obehu s následným bezvedomím = fibrilácie komôr. Je nutné okamžite zahájiť kardio-pulmonálnu resuscitáciu = teda nepriamu masáž srdca a dýchanie z úst do úst.
U lekára
Postup lekára závisí od typu arytmie, v každom prípade však vykoná anamnézu, z ktorej ho najviac bude zaujímať ako sa arytmia prejavuje, pri akých činnostiach k arytmii srdca prichádza, či pri problémoch sa objavuje bolesť na hrudníku, dušnosť alebo iné sprievodné javy. Tiež ho budú zaujímať iné ochorenia, stravovanie, fyzické aktivity, fajčenie, ale aj ochorenia v rodine a prípadne aj aké pacient užíva lieky.
Pre vyšetrenie zdravotného stavu použije meranie krvného tlaku, popočúva srdce a pľúca, vyšetrí štítnu žľazu, prehmatá brucho a skontroluje dolné končatiny, či na nich nie sú opuchliny. Najdôležitejším vyšetrením je vyšetrenie EKG = elektrokardiograf, pretože najviac arytmií je možné zistiť práve týmto vyšetrením. Niektoré druhy arytmií sa prejavujú len pri určitých činnostiach, preto pre ich odhalenie využije lekár 24-hodinové ambulantné monitorovanie EKG = Holter. Ak sa arytmia prejavuje hlavne počas fyzickej námahy, vykoná lekár záťažové EKG = ergometriu. Pre upresnenie príčiny arytmie srdca sa štandartne vykoná vyšetrenie krvi, vyšetrenie vnútorného prostredia organizmu pacienta a vyšetrenie funkčnosti štítnej žľazy. Pokiaľ vyšetrenia potvrdia podozrenie na ischemickú chorobu srdca, nasleduje koronarografické vyšetrenie. Vo veľmi vzácnych prípadoch je nutné elektrofyziologické vyšetrenie = do dutín srdca sa zavedie katéter s elektródou na jeho konci, pomocou ktorej sú v srdci stimulované (podráždené) rôzne miesta a sleduje sa, či takéto podráždenie vyvolá arytmiu.
Liečba
Podľa výsledkov vyšetrení je určená diagnóza, na základe ktorej sa určí následný spôsob liečby arytmie. Niektoré arytmie sa neliečia vôbec, pretože napriek skutočnosti, že existujú, nie sú pre pacienta nebezpečné a nespôsobujú mimoriadne problémy. Na liečbu niektorých arytmií sa využíva klasická farmakologická liečba = liečba tabletkami a injekciami, na čo slúžia antiarytmiká. Ich výber je závislí na type arytmie a ostatných ochoreniach pacienta. Najužívanejšími liekmi sú betablokátory a blokátory kalciového kanála. Veľmi pomalá frekvencia srdca sa lieči zavedením kardiostimulátora, ktorý sa implantuje pod kožu v oblasti kľúčnej kosti a elektróda kardiostimulátora je zavedená do pravej komory (alebo predsiene) srdca. kardiostimulátor nahradzuje vlastnú schopnosť srdca pravidelne tvoriť impulzy vyvolávajúce jeho sťahy.
Iné arytmie je možné vyriešiť elektrickým výbojom = elektrickou karidoverziou alebo defibriláciou. Zákrok sa vykonáva v ľahkej narkóze, dve elektródy sa priložia na hrudník a elektrickým výbojom sa lekári pokúšajú o obnovu normálneho rytmu srdca.
Pri vážnych a opakujúcich sa arytmiách (pri liečbe život ohrozujúcich komorových tachykardiách) sa používa implantibilný kardioverter - defibrilátor, ktorý sústavne kontroluje EKG pacienta a v prípade potreby (vzniku vážnej arytmie) sám vyšle elektrický výboj, ktorým obnoví sínusový rytmus srdca.
Pri liečbe niektorých arytmií sa vykoná radiofrekvenčná ablácia, pri ktorej sa do srdca pomocou katétra zavedie elektróda, ktorá „zničí“ malú časť tkaniva srdca, ktorá je za vznik arytmie zodpovedná.
Pacienti s poruchami rytmu srdca by mali byť liečení v špecializovaných kardiocentrách, v ktorých sa lekári venujú liečbe arytmií.
