ANGIOGRAFICKÉ VYŠETRENIE - Angiografia
Angiografia je röntgenové vyšetrenie žíl a tepien pomocou kontrastnej (zobrazovacej) látky. Prvé röntgenologické zobrazenie žíl na živom človeku pomocou kontrastnej látky vykonali ešte v roku 1923 nemeckí lekári Joseph BERBERICH a Samson Raphael HIRSCH. Možnosti angiografie - röntgenového vyšetrenia ciev a žíl rozšíril aj rozvoj katetrizačných techník (katéter = pomôcka pri angiografickom vyšetrení).
Ako to funguje
Angiografia sa používa v prípade, kedy je potrebné zobraziť veľkú cievu, zásobovanie niektorého orgánu v tele (srdce, mozog) alebo vyhľadať zdroj vnútorného krvácania. Dôvodom pre vyšetrenie je podozrenie z poškodenia cievy, cievna výduť alebo cievny uzáver. Vykonáva sa aj v prípadoch plánovaných chirurgických výkonov na základe doporučenia chirurga.
Angiografia dokáže zobraziť prierez ciev a ich prípadné zúženie alebo úplne uzavretie, často vysvetlí aj príčiny porušenia prietoku krvi. Pomocou angiografie je možné odhaliť poškodenia ciev, vznik cievnych výdutí (aneurizma) a miest vnútorného krvácania. Zobrazenie zmien v krvnom riečišti a zobrazenie priebehu ciev poukazuje na poranenia alebo poškodenia orgánov ľudského tela. V prípade nádorov zobrazí angiografia spôsob, ako je nádor zásobovaní krvou a tak umožňuje presné naplánovanie samotného chirurgického výkonu.
Katetrizačná angiografia dovoľuje okrem diagnostiky aj dopravu liečiv na presné miesto v ľudskom tele (napr. ku krvným zrazeninám, k nádorom) alebo aj zastaviť drobné krvácania v obehovej sústave.
Pracovisko na vykonávanie angiografického vyšetrenia (angiolinka) je kombináciou klasického operačného sálu a röntgenového pracoviska. Základom angiografického pracoviska je vyšetrovací stôl a nastaviteľný stojanový RTG-prístroj. Zdroj röntgenového žiarenia produkuje žiarenie, ktoré prechádza vyšetrovaným a vďaka kontrastnej látke sa vyšetrenie stáva viditeľným. Na röntgenové zobrazenie je potrebný aj monitor, na ktorom sa zobrazuje priebeh a výsledok angiografického vyšetrenia. Neoddeliteľnou súčasťou angiografického vyšetrenia je aj záznamové zariadenie (VHS, DVD), ktoré sa používa na obrazové zachytenie jeho priebehu a výsledku.
Katéter = dlhá tenká dutá trubička, ktorá umožňuje zavedenie kontrastnej látky do ciev vyšetrovaného. Pre angiografické vyšetrenie je potrebné mať pripravenú celú katerizačnú sadu tak, abu pomocou tejto sady bolo možné cez katéter dopraviť kontrastnú látku do ciev vyšetrovaného. Kontrastná látka do katétra a teda aj do ciev sa vstrekuje pomocou pretlakovej striekačky. Katéter sa do tela vyšetrovaného zavádza najčastejšie cez slabiny, kde vyšetrujúci vytvorí vstup pre zavedenie katétra do stehennej tepny. Počas neustálej röntgenovej kontroly postupuje vyšetrujúci až k miestu samotného vyšetrenia, v ktorom aplikuje kontrastnú látku. Röntgenové zobrazenie vyšetrovanej oblasti zobrazí priebeh a veľkosť krvného zásobovania vyšetrovanej oblasti (srdce, mozog, iné cievy)
Na ochranu vyšetrujúceho lekára pred ionizačným röntgenovým žiarením sa používajú špeciálne olovené vesty a zástery.
Na ochranu vyšetrujúceho lekára pred ionizačným röntgenovým žiarením sa používajú špeciálne olovené vesty a zástery.
Príprava na vyšetrenie
Angiografia patrí medzi invazívne zákroky, teda vyšetrenie zasahuje do tela vyšetrovaného a je spojené s určitým rizikom, takže angiografické vyšetrenie sa vykonáva počas hospitalizácie. Vyšetrovaný je prijatý na nemocničný pobyt a s prípravou na angiografické vyšetrenie mu pomáha zdravotnícky personál.
Deň pred angiografickým vyšetrením je vyšetrovanému nalačno odobraná krv na vyšetrenie s dôrazom na test zrážanlivosti krvi. Nalačno znamená, že od polnoci vyšetrovaný už nič nekonzumuje, ráno dostane lieky na riedenie krvi a na ukľudnenie. Pred angiografickým vyšetrením je nutné vyholiť slabiny, miesta cez ktoré je možné zaviesť katéter do tela vyšetrovaného (katéter sa zavádza najčastejšie stehennými cievami - tepnou alebo žilou). Samotné angiografické vyšetrenie sa vykonáva pomocou kontrastnej látky, ktorá sa vstrekuje do krvného obehu vyšetrovaného. Kontrastná látka môže u vyšetrovaného vyvolať alergické reakcie, preto je bezpodmienečne nutné vyšetrujúceho lekára informovať o podobných komplikáciách, ktoré vyšetrovaný v minulosti zažil.
Vyšetrenie
Vyšetrovaný je na vyšetrenie dopravený na pojazdnom lôžku, z ktorého sa premiestni na vyšetrovací stôl angiografického pracoviska. Vyšetrovaný si ľahne pod pohyblivé rameno röntgenu (nad vyšetrovacím lôžkom sú umiestnené monitory), personál vyšetrovaného prikryje plachtou, vstupné miesto pre katéter sestry vhodne pripravia. Na hrudník vyšetrovaného sú pripevnené elektródy pre zachytenie EKG, pulz a úroveň nasýtenia krvi kyslíkom je meraný pomocou klipu (pulzný oxymeter) umiestneného na prste vyšetrovaného. Do žily na ruke je aplikovaná kanyla, ktorá umožňuje v prípade nutnosti, okamžité podanie lieku alebo infúzie.
Samotné vyšetrenie je zahájené dezinfekciou miesta vstupu pre katéter a aplikácia malého množstva znecitlivujúcej látky. Takže vyšetrenie je pre vyšetrovaného úplne bezbolestné. Pomocou zvláštnej ihly (tvorí súčasť katetrizačnej súpravy) napichne vyšetrujúci lekár cievu vyšetrovaného (tepnu alebo žilu) a vsunie do nej katéter. Krvným riečišťom posúva katéter (za stálej kontroly pomocou röntgenu) až k vyšetrovanému miestu , kde cez katéter vstrekuje pomocou pretlakovej ihly kontrastnú látku. Samotná aplikácia (vstreknutie) kontrastnej látky do ciev môže u vyšetrovaného vyvolať pocity tepla. Počas angiografického vyšetrenie je vyšetrovaný a vyšetrujúci lekár v priamom kontakte, spolupracujú počas vyšetrenia a vyšetrovaný sa riadi pokynmi vyšetrujúceho lekára. Počas vyšetrenia môže vyšetrovaný sám vidieť na monitore priebeh angiografického vyšetrenia. Samotné angiografické vyšetrenie aj s prípravou trvá 1 - 2 hodiny, v komplikovanejších prípadoch aj viac.
Predbežné výsledky angiografického vyšetrenia môže vyšetrujúci lekár oznámiť vyšetrovanému už v priebehu samotného angiografického vyšetrenia, čo aj veľmi často vyšetrujúci robia. Na dôkladnejšie prehodnotenie angiografického vyšetrenia slúžia snímky alebo videozáznam z angiografického vyšetrenia, takže definitívne výsledky vyšetrenia sú dostupné ešte v ten istý deň, najneskôr na druhý deň po vyšetrení.
Vysvetlenie k angiografickému vyšetreniu
Normálne cievy sa na zobrazení z angiografického vyšetrenia zobrazia ako plné tmavé čiary. Na tepnách sa pri pokročilej ateroskleróze môžu prejaviť zúženia alebo úplne uzávery tepien. Angiografické vyšetrenie dokáže odhaliť aj prípadné pôsobenie telesných tlakov z rôznych príčin (tlak okolitých častí tela na žilu). Na zobrazení z angiografického vyšetrenia sa takéto zúženie prejaví ako stenšenie obrazu cievy, prípadne pri uzávere (upchatí) cievy sa kontrastná látka nedostane do menších ciev, zobrazenie týchto ciev na obraze z angiografického vyšetrenia úplne chýba (kontrastnú látku nevidno). Ak sa v stene tepny vytvorí výduť (aneuryzma), na snímke sa toto zobrazí ako nadmerné rozšírenie cievy. Únik kontrastnej látky z krvného riečišťa nasvedčuje tomu, že došlo k poškodeniu cievnej steny a vnútornému krvácaniu. Nahromadenie ciev na neobvyklom mieste môže poukazovať na vznikajúci alebo už existujúci nádor.
Vyšetrovaný musí po absolvovaní angiografického vyšetrenia prísne dodržiavať minimálne osemhodinový úplný kľud na lôžku. Miesto vpichu v slabinách je ošetrené tlakovou vložkou a má ho pevne obviazané. Vyšetrovaný môže vykonávať na posteli len minimálne pohyby, nesmie vstávať (ani na toaletu) a chodiť. Po 24-hodinách od vyšetrenia po kontrole vykonanej lekárom už môže kľudne vstať a chodiť.
Angiografické vyšetrenie sa vykonáva len v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach a na cievnych klinikách veľkých nemocníc.
Normálne cievy sa na zobrazení z angiografického vyšetrenia zobrazia ako plné tmavé čiary. Na tepnách sa pri pokročilej ateroskleróze môžu prejaviť zúženia alebo úplne uzávery tepien. Angiografické vyšetrenie dokáže odhaliť aj prípadné pôsobenie telesných tlakov z rôznych príčin (tlak okolitých častí tela na žilu). Na zobrazení z angiografického vyšetrenia sa takéto zúženie prejaví ako stenšenie obrazu cievy, prípadne pri uzávere (upchatí) cievy sa kontrastná látka nedostane do menších ciev, zobrazenie týchto ciev na obraze z angiografického vyšetrenia úplne chýba (kontrastnú látku nevidno). Ak sa v stene tepny vytvorí výduť (aneuryzma), na snímke sa toto zobrazí ako nadmerné rozšírenie cievy. Únik kontrastnej látky z krvného riečišťa nasvedčuje tomu, že došlo k poškodeniu cievnej steny a vnútornému krvácaniu. Nahromadenie ciev na neobvyklom mieste môže poukazovať na vznikajúci alebo už existujúci nádor.
Vyšetrovaný musí po absolvovaní angiografického vyšetrenia prísne dodržiavať minimálne osemhodinový úplný kľud na lôžku. Miesto vpichu v slabinách je ošetrené tlakovou vložkou a má ho pevne obviazané. Vyšetrovaný môže vykonávať na posteli len minimálne pohyby, nesmie vstávať (ani na toaletu) a chodiť. Po 24-hodinách od vyšetrenia po kontrole vykonanej lekárom už môže kľudne vstať a chodiť.
Angiografické vyšetrenie sa vykonáva len v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach a na cievnych klinikách veľkých nemocníc.
