UMELÉ CIEVY
Veľmi veľa pacientov s ochorením kardivaskulárneho systému by zachránila včasná operácia, pri ktorej by lekári vymenili pacientovi zničené cievy za nové - náhradné cievy. Získať náhradné cievy však nie je jednoduché a mnoho krát aj nemožné. Určitým riešením tohto problému by mohli byť umelé tepny.
Prvé náhradné cievy sa vyrábali z umelohmotných polymerov, ktoré síce nahradili chýbajúce (poškodené) cievne riečište, ale stále to bola mrtvá hmota, ktorej sa ľudský organizmus prirodzene bránil. Použitie týchto umelých ciev je ešte aj v súčasnosti veľmi problematickou záležitosťou.
Omnoho prijateľnejším riešením je možnosť nechať „narásť živú cievu“, ktorá sa vypestovala tak, že na hadičku zo špeciálnych polymerov boli z vonkajšej strany nasadené bunky hladkého svalstva a vnútorná strana hadičky bola „vystlaná“ bunkami cievnej výstelky - endotelu.
Vďaka biomedicínskemu odboru - tkanivové inžinierstvo, sa biológovia z americkej spoločnosti Cytograf Tissue Engineering, pod vedením Toddom McAlisterom, pokúsili laboratórne vypestovať plnohodnotnú cievu (informáciu zverejnil lekársky časopis Nature Medicine).
Základ tepny tvoria bunky ľudskej kože, z ktorých sa najprv vypestuje akýsi „pevný list = plachta“, ktorý je tvorený zmesou bielkovín a živých buniek. Tento produkt - list sa stočí do trubičky a tým sa vytvorí základ novej živej cievy, ktorá z vnútornej strany ešte musí byť doplnená endotelom = cievna výstelka.
Výhodou takejto umelo vypestovanej cievy je, že sa vypestuje pre každého pacienta indviduálne z jeho buniek, takže pri implantácii nedochádza k dráždeniu imunitného systému pacienta cudzím telesom a organizmus cievu príjme bez akýchkoľvek problémov. Takáto umelo vypestovaná cieva sa dá použiť aj pri kardiochirurgických operáciách srdca, kedy sa pri nepriechodnosti tepien zásobujúcich srdce krvou, všívajú náhradne cievne cesty pre túto krv - bypassy.
Zatiaľ boli vykonané len testy na potkanoch, psoch a opiciach, kde sa vo všetkých prípadoch umelo vypestované cievy osvedčili. Krv takýmito cievami prúdi bez výrazných problémov a dokonca sú schopné sa aj zaceliť po vpichnutí injekčnou ihlou, čo vytvára sľubný základ pre ich ďalší vývoj a prípadne praktické použitie v cievnej chirurgii.
_________________________________________________
O vypestovanie umelej živej cievy sa pokúsili členovia týmu tkanivového inžinierstva z Yaleovej univerzity pod vedením Erin Lavikovej (informáciu zverejnil vedecký časopis PNAS).
Najprv vyrobili zvláštny gélovitý polymér, ktorý bol pretkaný hustou sieťou dier.
Do hubovitej hmoty napustenej živným roztokom nasadili bunky, z ktorých sa v ľudskom tele prirodzene tvoria cievy a nervové tkanivá. Obidva typy buniek spoločne vytvorili v tomto prostredí jemnú sieť ciev.
Pri praktickej aplikácií, kedy gél s bunkami vooperovali pod kožu laboratórnych myší, začala narastenými krvnými kapilárami kolovať krv.
Tento objav možnosti pestovania umelých ciev, otvára nové možnosti pre liečbu cievnych ochorení, ale aj pre liečbu poškodených nervových tkanív.
Prvé náhradné cievy sa vyrábali z umelohmotných polymerov, ktoré síce nahradili chýbajúce (poškodené) cievne riečište, ale stále to bola mrtvá hmota, ktorej sa ľudský organizmus prirodzene bránil. Použitie týchto umelých ciev je ešte aj v súčasnosti veľmi problematickou záležitosťou.
Omnoho prijateľnejším riešením je možnosť nechať „narásť živú cievu“, ktorá sa vypestovala tak, že na hadičku zo špeciálnych polymerov boli z vonkajšej strany nasadené bunky hladkého svalstva a vnútorná strana hadičky bola „vystlaná“ bunkami cievnej výstelky - endotelu.
Vďaka biomedicínskemu odboru - tkanivové inžinierstvo, sa biológovia z americkej spoločnosti Cytograf Tissue Engineering, pod vedením Toddom McAlisterom, pokúsili laboratórne vypestovať plnohodnotnú cievu (informáciu zverejnil lekársky časopis Nature Medicine).
Základ tepny tvoria bunky ľudskej kože, z ktorých sa najprv vypestuje akýsi „pevný list = plachta“, ktorý je tvorený zmesou bielkovín a živých buniek. Tento produkt - list sa stočí do trubičky a tým sa vytvorí základ novej živej cievy, ktorá z vnútornej strany ešte musí byť doplnená endotelom = cievna výstelka.
Výhodou takejto umelo vypestovanej cievy je, že sa vypestuje pre každého pacienta indviduálne z jeho buniek, takže pri implantácii nedochádza k dráždeniu imunitného systému pacienta cudzím telesom a organizmus cievu príjme bez akýchkoľvek problémov. Takáto umelo vypestovaná cieva sa dá použiť aj pri kardiochirurgických operáciách srdca, kedy sa pri nepriechodnosti tepien zásobujúcich srdce krvou, všívajú náhradne cievne cesty pre túto krv - bypassy.
Zatiaľ boli vykonané len testy na potkanoch, psoch a opiciach, kde sa vo všetkých prípadoch umelo vypestované cievy osvedčili. Krv takýmito cievami prúdi bez výrazných problémov a dokonca sú schopné sa aj zaceliť po vpichnutí injekčnou ihlou, čo vytvára sľubný základ pre ich ďalší vývoj a prípadne praktické použitie v cievnej chirurgii.
_________________________________________________
O vypestovanie umelej živej cievy sa pokúsili členovia týmu tkanivového inžinierstva z Yaleovej univerzity pod vedením Erin Lavikovej (informáciu zverejnil vedecký časopis PNAS).
Najprv vyrobili zvláštny gélovitý polymér, ktorý bol pretkaný hustou sieťou dier.
Do hubovitej hmoty napustenej živným roztokom nasadili bunky, z ktorých sa v ľudskom tele prirodzene tvoria cievy a nervové tkanivá. Obidva typy buniek spoločne vytvorili v tomto prostredí jemnú sieť ciev.
Pri praktickej aplikácií, kedy gél s bunkami vooperovali pod kožu laboratórnych myší, začala narastenými krvnými kapilárami kolovať krv.
Tento objav možnosti pestovania umelých ciev, otvára nové možnosti pre liečbu cievnych ochorení, ale aj pre liečbu poškodených nervových tkanív.
