O KARDIOVASKULÁRNYCH OCHORENIACH
Ako kardiovaskulárne ochorenie sa označuje súhrn ochorení zapríčinených aterosklerózou, ktorá spôsobuje ochorenie koronálnych, mozgových a priférnych tepien.
Ateroskleróza je stav, ku ktorému dochádza z dôvodu znižovania priechodnosti artérii. V artériach sa vytvárajú krvne platy rôznej veľkosti a tvaru, ktoré sa ukladajú na steny artérii, a tým steny artérii zhrubnú. V dôsledku ukadania lipidov a vytvárania fibrózneho tkaniva sa znižuje priechodnosť artérií, ktorá je často komplikovaná trombózou s následnou stratou prívodu krve, chronickou ischémiou a infarktom rôznych orgánov a tkaniva.
Ischemická choroba srdca vzniká práve ako jeden z dôsledkov aterosklerózy. Všeobecne sa pre ischemickú chorobu srdca používa skratka “ ICHS “. Koronárne tepny, ktoré zasobujú krvou myokard, sú najčastejšie postihnuté aterosklerózou – zúžením priechodnosti. Ak nastane ateromatózne zúženie viac ako jednej hlavnej koronárnej artérie, môže to vyvolať angínu pectoris a infakt myokardu.
Angina pectoris je prudká, niekedy až mučivá bolest na hrudi, ktorá sa objavuje väčšinou náhle a intenzívne. Bolesť je spôsobená akútnou ischémiou časti myokardu s nedostatočným prívodom krve, ktorá zapríčiní zvýšenú činnosti srdca.
Infarkt myokardu je už akútnou ischemickou nekrózou časti myokardu, najčastejšie spôsobená trombózou koronárnej tepny nad ateromatóznym platom.
Dôsledkom infarktu myokardu býva obvykle :
- náhla smrť,
- zlýhanie srdca pri ktorom myokard nie je schopný udržať dostatok krvi pre potreby
orgánu,
- arytmia srdca ako dôsledok ischemického postihnutia obehového systému.
- centrálna mozgová príhoda – ľudovo nazývaná ako “porážka alebo mŕtvica” je
dôsledkom aterosklerózy.
Rozdeliť ju môžeme do dvoch kategórii :
- ischemické poškodenie mozgu
- spontáne intercerebrálne krvácanie
Ischemické poškodenie mozgu, alebo aj mozgový infarkt nastáva, keď prítok krve do niektorej časti mozgu klesne pod kritickú úroveň, ktorá je bezpodmienečne nutná a potrebná na udržanie životaschopnosti mozgového tkaniva. Hlavnou lokálnou príčinou je ateróm, ktorý postihuje vonkajšie mozgové tepny, vnútorné krčné a vertebrálne artérie, z ktorých vychádzajú hlavné vnútrolebečné mozgové tepny. To môže viesť len k stenóze, ale môže tiež dôjsť k uzatvoreniu artétie trombom. Mozgovú tepnu môže zablokovať aj kúsok z trombu , ktorý vznikol pri infarkte myokardu.
Spontánne intercerebrofiálne krvácanie nastane vo veľkej väčšine u pacientov s hypertenziou, ktorá je sprevádzaná výraznejšou aterosklerózou. Pri tomto krvácaní dochádza ku krvácaniu z malých mozgových artérií. Zrazenina – hematom sa rýchlo zväčšuje, spôsobuje vážne lokálne poškodenie mozgového tkaniva a vyoláva náhly vzostup vnútrolebkového tlaku. Pacienti s veľkým hematomom zriedka prežívajú viac ako niekoľko dní.
Ochorenie periférnych tepien môže byť dôsledkom aterosklerózy, pri ktorom dochádza k postihnutiu tepien dolných končatín s klesajúcim krvným zásobovaním, čo môže náväzne zapríčiniť relatívnu svalovú ischémiu, ktorá vyvoláva prudké bolesti nôh.
Ischémia spôsobená zúžením alebo uzavretím hlavných tepien dolných končatín môže vyvolať gangrénu (odumretie spojené s hnilobou), ktorá sa najčastejšie začína na prstoch nôh.
Ateromatózne lézie dolných končatín je nutné klinicky odlíšiť od Buergerovej choroby – zápalové ochorenie tepien a žíl (trombangiitis obliterans), ktoré môžu vyvolať až gangrénu. Najčastejšie postihuje silných fajčiarov a postihuje hlavne menšie cievy, zasahuje tepny a žily nôh a rúk. Veľmi zriedkavo sa vyskytuje u žien. Vzhľadom k tomu, že ateróm sa môže vyskytovať v krorejkoľvek artérii, pacienti s chrobami cerebrálnych a periférnych artérií veľmi často trpia aj chorobami koronálnych tepien alebo ischemickou chorobou srdca.
Kardiovaskulárne ochorenia sú nejvýznamnejšou príčinou smrti a invalidity vo vyspelých krajinách.. Prakticky všetci pacienti v týchto krajinách majú okolo čtyriciatky určitý stupeň koronárnej aterosklerózy a dokonca predchádzajúce úmrtia niesu v žádnom prípade neobvyklé.
Kardiovaskulárne ochorenia sú veľmi významnou príčinou smrti u mužov stredného veku. Vo vekové skupine 45 - 64 rokov představujú až jednu tretinu všetkých úmrtí u mužov a jednu desatinu u žien. K trom zo štyroch úmrtí na ischemickú chorobu srdca docháza u ľudí nad 65 rokov. Akutny infarkt myokardu – napriek súčasnému pokroku v technikách resuscitácie a udržovania života - vykazuje stále veľkú úmrtnosť. Úmrtnosť na CMP je okolo 30 % do konca prvného mesiaca.
V celej evropskej oblasti poklesla v rokoch 1980 až 1990 priemerná úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia štandardizovaná podľa veku vo vekovej skupine 0 - 64 o asi 15 %(ze 102 na 87,3 na 100 000).
Kardiovaskulárna úmrtnosť v tejto oblasti veľmi kolísa. Hlavný rozdiel mezi východnou a západnou časťou sa dosiaľ stále zväčšoval a predčasná úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia bola na východe dvojnásobná. Veľké zníženie úmrtnosti v niektorých krajinách je pravdepodobne dané zmenou životného štýlu, hlavne snížením fajčenia cigariet.
