Fytoterapia je priame liečenie rastlinami, resp. jednoduchými liekovými formami pripravenými priamo z vegetabilných drog.
V Európe rastie asi 1000 druhov liečivých rastlín. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800, v európskej oficiálnej medicíne viac ako 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150.
Doteraz farmakologická fytochémia zistila v rastlinách asi 12 000 substancií, z toho približne 4000 alkaloidov. V súčasnosti až 65% syntetických liekov obsahuje rastlinné komponenty. V niektorých oblastiach sveta (napr. v Afrike, v Ázii a v Južnej Amerike) je pomer rastlinných látok v terapii ešte vyšší. Existuje však aj mnoho oblastí, kde sa dodnes používajú výlučne rastlinné liečivá, a to najmä z vyšších rastlín.
V súčasnosti už aj veľa lekárov západnej medicíny začína používať fytoterapiu formou odporúčaní pitia čajov z vybraných bylín ako doplnkovú liečbu mnohých chorôb. Používanie liečivých rastlín na liečenie chorôb má niekoľko predností: pretože účinné látky sa v nich nachádzajú v nižšej koncentrácii ako v chemicky vyrobených liečivách, je pri fytoterapeutickej liečbe malá pravdepodobnosť vyvolania nežiadúcich príznakov a porúch, a tieto liečivé byliny zároveň nezaťažujú vnútorné orgány ktoré nás chránia pred cudzími látkami /pečeň, obličky/. Liečivé rastliny okrem známych liečivých látok obsahujú aj ďalšie látky, ktoré sa z hľadiska modernej vedy môžu zdať zbytočné, tieto látky však často pôsobia ako katalyzátory ďalších chemických reakcií v našom tele, čím napomáhajú procesu liečenia.
Ľudové liečiteľstvo, ktoré spočíva predovšetkým v aplikácii liečivých rastlín, má staročnú tradíciu na celom svete a z jeho praktických skúseností vychádza pri hľadaní nových liečiv aj farmaceutický výskum.
Moderná fytoterapia sa vyvinula z praxe ľudovej medicíny, ktorá odpradávna využíva liečivú silu ukrytú v rastlinách a bylinných výťažkoch. Za fytoterapeutické prostriedky považujeme také, ktoré pozostávajú výhradne alebo predovšetkým z rastlín, častí rastlinných tiel či ich nebunkových zložiek (sem patria napríklad živice či esenciálne oleje).
V Európe rastie asi 1000 druhov liečivých rastlín. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800, v európskej oficiálnej medicíne viac ako 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150.
Doteraz farmakologická fytochémia zistila v rastlinách asi 12 000 substancií, z toho približne 4000 alkaloidov. V súčasnosti až 65% syntetických liekov obsahuje rastlinné komponenty. V niektorých oblastiach sveta (napr. v Afrike, v Ázii a v Južnej Amerike) je pomer rastlinných látok v terapii ešte vyšší. Existuje však aj mnoho oblastí, kde sa dodnes používajú výlučne rastlinné liečivá, a to najmä z vyšších rastlín.
V súčasnosti už aj veľa lekárov západnej medicíny začína používať fytoterapiu formou odporúčaní pitia čajov z vybraných bylín ako doplnkovú liečbu mnohých chorôb. Používanie liečivých rastlín na liečenie chorôb má niekoľko predností: pretože účinné látky sa v nich nachádzajú v nižšej koncentrácii ako v chemicky vyrobených liečivách, je pri fytoterapeutickej liečbe malá pravdepodobnosť vyvolania nežiadúcich príznakov a porúch, a tieto liečivé byliny zároveň nezaťažujú vnútorné orgány ktoré nás chránia pred cudzími látkami /pečeň, obličky/. Liečivé rastliny okrem známych liečivých látok obsahujú aj ďalšie látky, ktoré sa z hľadiska modernej vedy môžu zdať zbytočné, tieto látky však často pôsobia ako katalyzátory ďalších chemických reakcií v našom tele, čím napomáhajú procesu liečenia.
Ľudové liečiteľstvo, ktoré spočíva predovšetkým v aplikácii liečivých rastlín, má staročnú tradíciu na celom svete a z jeho praktických skúseností vychádza pri hľadaní nových liečiv aj farmaceutický výskum.
Moderná fytoterapia sa vyvinula z praxe ľudovej medicíny, ktorá odpradávna využíva liečivú silu ukrytú v rastlinách a bylinných výťažkoch. Za fytoterapeutické prostriedky považujeme také, ktoré pozostávajú výhradne alebo predovšetkým z rastlín, častí rastlinných tiel či ich nebunkových zložiek (sem patria napríklad živice či esenciálne oleje).
Aj dnes sú znalosti prospešných vlastností rastlín pre obrovský počet ľudí vo svete nenahraditeľné. Pri mnohých menej závažných ochoreniach sú pre nich často jediným dostupným liekom práve rôzne byliny. A hoci sme si privykli na chemické preparáty, fytoterapeutické prípravky nikdy nestratili svoj význam, hoci u nás stále zohrávajú menšiu úlohu. Veď mnohé bežne užívané liečivá pripravované synteticky majú pôvod v látkach, ktoré sa vyskytujú prirodzene v rastlinách využívaných ľuďmi po stáročia či tisícročia. Známa kyselina acetylsalicylová (tlmí bolesť, znižuje teplotu a má protizápalový účinok) je derivátom kyseliny salicylovej, ktorá sa nachádza v kôre vŕby bielej (Salix alba).
Moderné metódy izolácie a identifikácie organických zlúčenín nám umožňujú odhaliť chemickú podstatu liečivých látok v rastlinách. Ďalšie výskumy sa zameriavajú na objasnenie podstaty priaznivého či liečivého účinku bylinných prostriedkov. Väčšina druhov, ktoré majú potenciálne liečivé vlastnosti, však ešte nepodstúpila systematický výskum.
Moderné metódy izolácie a identifikácie organických zlúčenín nám umožňujú odhaliť chemickú podstatu liečivých látok v rastlinách. Ďalšie výskumy sa zameriavajú na objasnenie podstaty priaznivého či liečivého účinku bylinných prostriedkov. Väčšina druhov, ktoré majú potenciálne liečivé vlastnosti, však ešte nepodstúpila systematický výskum.
